Tehotenský denník II. - Pôrod


Hoci som to veľmi neplánovala, rozhodla som sa aj ja podeliť o svoj pôrodný príbeh, respektívne pôrod v Sanatóriu Koch. Pamätám sa totiž akoby to bolo včera, keď som sa snažila pred pôrodom vygoogliť čo najviac takýchto príspevkov a veru som ich veľa nenašla. Pre niekoho je výber pôrodnice rýchle a jasné rozhodnutie. Ja som dosť váhala, čo kde a ako. 
Nakoniec som sa rozhodla pre Koch. Prečo? V prvom rade som chcela, aby bol môj pôrod naozaj pamätný zážitok, ale v tom dobrom. Keďže som to chcela zažit nie jeden krát povedala som si, že o žiadnu traumu nestojím.
V druhom rade som sa rozhodla myslieť na MOJE pohodlie pred, počas aj po pôrode. Keďže u nás si vás v pôrodnici nechajú približne 4 dni bolo pre mňa dôležité, aby som mala komfort ja aj bábätko. Toto všetko som nakoniec zabezpečené mala na 100%. 
Tehotenstvo som mala v celku bezproblémové, ale musím sa priznať, že aj ja som cítila isté obavy pri predstave pôrodu. Preto som sa rozhodla urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som to zvládla. Veľmi vďačím svojej lektorke z kurzu Hypnopôrodu, ktorá mi ukázala, že na pôrod sa dá pripraviť nielen fyzicky, ale najmä psychicky. Preto tento kurz odporúčam všetkými desiatimi. Ja som vďaka tomu mala naozaj krásny, pomerne rýchli a hladký pôrod bez nástryhu aj epidurálky - tak ako som si pred tým stále opakovala pozitývnymi afirmáciami.
Tu sa dostávam už k samotnému pôrodnemu príbehu.


Zobudila som sa asi o 3 v noci na pravidelný tlak v krížoch. Zapla som si aplikáciu na sledovanie kontrakcií (alebo vĺn ako sa vraví na hypnopôrode) a asi po hodine sledovania a zaznamenávania vĺn mi bolo jasné, že sa nejedná o falošné kontrakcie ale tie skutočné. Keďže sa ich intenzita stupňovala a čas medzi nimi skracoval. Takže o 4-tej som zobudila Miška a oznámila mu, že je to už asi tu :) 
Aplikácia mi hlásila, že sa mám pomaly začať chystať do pôrodnice. Išla som teda do sprchy a začala sumarizovať veci do tašky. Niečo po pol 6-tej sme vyrazili do pôrodnice. Kontrakcie boli stále pravidelné, ale nie veľmi bolestivé. O šiestej sme prišli do Kochu, kde ma najprv poslali na vyšetrenie lekárom. Stále som si v kútiku duše myslela, že ma pošlú ešte domov, keďže mi neodtiekla ani plodová voda a kontrakcie boli stále celkom znesitelné. Lekár mi následne  potvrdil, že som na 3-4 cm otvorená a teda, že si ma tam nechajú. Prešli sme do miestnosti - vzdychárne, kde sme mali k dispozícií sprchu a postel. Bol pondelok ráno a v Kochu vládol kľud. Aj “vzdycháreň” sme mali celú pre seba. A tam sa začala zábava. Kontrakcie sa stupňovali a lekári monitorovali bábätko. Následne mi podali klistir. Bolo to nepríjemné, ale viem, že by to bez neho bolo horšie.  Asi o dve hodiny ma prišli znovu skontrolovať a zistili sme, že som stale otvorená len na 4 cm. Čo znamená, že počas dvoch hodín, keď sa kontrakcie stupňovali som sa ďalej neposunula. Aby mi teda zrýchlili kontrakčnú činnosť dali mi na výber pichnutie oxytocínu alebo pustenie plodovej vody.
Tu sa na chvíľu zastavím. Na začiatku som mala jasné, že si vodu určite pichať nenechám, pretože je to veľký zásach a proste nebola som s tým stotožnená. Nakoniec som sa ale rozhodla, že áno a som za toto rozhodnutie vďačná. Keďže spätne viem, že sa tým celý pôrod pekne nakopol. 
Vrátili sme sa teda na izbu a bolesti sa stále len zintenzívňovali. Neustále som striedala horúcu sprchu a fitloptu. Nakoniec som už len sedela na fitlopte v sprche, predýchavala každú vlnu a nechávala sa sprchovať od manžela. Miško mi so všetkým pomáhal, sprchoval ma, podával pitie, pomáhal mi utierať sa a obliecť a podopieral ma pri každej kontrakcií. Absolútne som to neprežívala ako vo filmoch, keď sú ženy “nahnevané” na svojich mužov, že čo im to sakra urobili :D Práveže sa musím priznať, že nemať ho tam a celé si to prejsť sama, bol by to celkom iný príbeh. Toto bol tiež dôležitý aspekt pri rozhodovaní sa či štátna pôrodnica, alebo Koch. Chcela som, aby sme boli spolu od začiatku až do konca a tu to bolo možné. 
Asi o 11-tej, keď už to bolo fakt že veľmi bolestivé ma zase prezreli a zhodnotili, že som už na sedem cm. V tejto fáze som trochu stratila pojem o čase, keďže som bola už dosť vyčerpaná. Medzi jednotlivými kontrakciami som sa dostávala doslova do mikrospánkov. Sedela som na fitlopte a bola zapretá do oproti sediaceho Miška a vždy mu len odkvecla na rameno. O niečo neskôr sme sa už presunuli na pôrodný box, kde mi podali oxytocin s glukozov. To mi už naštartovalo mega kontrakcie, ktore boli neovládatelné. Vždy som si musela v kontrakcií čupnúť a predýchavať. To bolo dosť náročné, ale malo to posúvať hlavičku nižšie. Asi o jednej sme volali doktorku, že už cítim mega tlak na konečník a zrazu len viem, že tam nabehlo kopec ludí ja som vysadla na pôrodnú postel a doktorka ma inštruovala čo mám ako robiť, kedy tlačiť a kedy dýchať. Tlačila som z celej sily, bolo to neskutočné. Oči som mala zatvorené a len som sa sústredila na tlačenie a dýchanie. Za pár minút som mala Elišku na hrudi a zaliala ma neskutočná eufória. To malé teplé mäkké klbko bolo zrazu na mne. Bola úplne nádherná a voňavá. Teda také boli moje pocity (hormóny :D). Potom ju na chvíľku zobrali poutierať a vtedy s nimi išiel aj Miško. Ja som zatiaľ vyrodila placentu. Aj tento proces bol už úplne pokojný a bezbolestný. Personál bol celý čas strašne príjemný a profesionálny.  Potom sa vrátili s Eliškou a začínalo sa šitie. Hoci v Kochu sa nástryhy nerobia (iba v krajnom prípade ak je to potrebné pre záchranu bábätka) mala som mierne poranenia, odreniny tak aby sa mi to dobre hojilo urobili mi pár stehov. To bolo docela bolestivé, hlavne umrtvovacia iniekcia, ale Eliška bola na mne, tak som sa na to až tak nevedela zameriavať. No a keď ma zašili tak sa začal 2 hodinový bonding ešte tam na pôrodnej sále. Snažila som sa aby sa prisala, ale moc nám to nešlo. Ale neplakala, bola pokojná a dívala sa mi rovno do očí. Zalievali ma obrovské vlny lásky k to mu malému tvorčeku. Po bondingu ma ešte poumývali a prišli si pre Elišku aby ju poriadne poumývali a prezliekli. Myslím, že sa vtedy robili aj nejaké testy. Mňa previezli na izbu, kde som dostala následne obed. Bolo nejak okolo pol 4. Izbu som mala celkom sama. Bolo to super a strašne pohodlné. Elišku mi vrátili niekedy po štvrtej. Miško bol celý čas pri mne. Pocit aký som mala po pôrode bol zaujímavý. Vôbec som necítila únavu ani bolesť. Celé štari dni nám to pekne ubiehalo a my sme si s Eliškou na seba zvykali. 
Veľmi rada na to spomínam. Bolo to presne také, ako som si to vysnívala. Nemám žiadnu negatívnu skúsenosť a viem, že ak by som sa mala rozhodnúť znovu, vyberiem si určite zase Koch.



Komentáre

Obľúbené príspevky